Kedy bola presne v Novej Vsi založená fara, nevieme. Písomné pramene uvádzajú až rok 1647. V tomto roku totiž faru v Novej Vsi zaujali luteráni, a preto tunajší veriaci museli byť spravovaní farárom Jakostovičom z Tesár nad Žitavou. Nová Ves bola v rukách luteránov celých desať rokov. V roku 1657 obyvatelia vyhnali luteránov a novoveskú faru znovu obsadila rímskokatolícka cirkev. 6. januára 1714 do roku 1954, čiže celých 244 rokov, žitavskonovoveská fara neexistovala. Stalo sa tak až 1. mája 1967. Vtedy dekrétom Apoštolskej Administratívy v Trnave Mons. ThDr. Ambróz Lazík, trnavský biskup, so súhlasom vtedajšej štátnej moci zriadil Novú Ves nad Žitavou ako samostatnú farnosť a vyňal ju z právomoci tesárskej farnosti. Slepčany pripojili ako filiálnu obec k novoutvorenej farnosti. Stalo sa tak po 253 rokoch.

Kostol zasvätený sv. Tomášovi v prastarej osade Jovka stál od nepamäti. Základný kameň súčasného novoveského rímskokatolíckeho kostola položili v roku 1789. Sv. Tomáš, patrón kostola a farnosti je zobrazený v erbe Novej Vsi nad Žitavou. Kostol renovovali v roku 1946. Prvé primície, čiže prvú sv. omšu, v kostole zasvätenom ku cti sv. Tomáša, biskupa, slávil podľa histórie prvý zaznamenaný kňaz z Novej Vsi nad Žitavou Ján Kováč v roku 1843. V roku 1922 slávil prvú sv. omšu Páter Lucian Biró - Bonček, benediktín.

Dňa 22. septembra 1957 začala výstavba farskej budovy. Spolok Mariánska púť organizovala púte, Fatimské soboty a mládežnícke večery. Kňazské svätenie naposledy prijal a primičnú sv. omšu pre veriacich slúžil dp. Miroslav Raček. Dňa 26. decembra 2000 na sviatok sv. Štefana vdp. Vincent Máder, farár, dekan v Novej Vsi nad Žitavou sa dožil 50. výročia vysvätenia za kňaza. V tunajšej farnosti začal pôsobiť od roku 1956. Všetci kňazi a rehoľhé sestry pochádzajúce z obce i správcovia farnosti sa zaslúžili o šírenie Evanjelia, obetavosť a nezištnú lásku, starostlivosť o duše veriacich na ceste do večnosti.

Kríž na Hrádku, Kríž na Pasienkoch, Kríž na Jovke, Socha sv. Floriána (Panské vinice, most cez Žitavu), Socha sv. Jána Nepomuckého v záhrade J. Uhrina, Socha Najsvätejšej Trojice (cesta do Vrábeľ). Na cintoríne pri kostole stoja dva kamenné kríže. Jeden z nich postavili v roku 1868 na odvrátenie cholery. Druhý dal postaviť mlynár Ján Palkovič. Vo vinohradoch si občania uctievajú sv. Urbana. V parku inštalovali obraz Božského Srdca Ježišovho. Pri vstupe do cintorína je Pomník padlým občanom a vojakom 1. a 2. svetovej vojny.