2018

Vinohradník, vinár a šľachtiteľ Ondrej Korpás sa usadil v roku 1970 ako čerstvý poľnohospodársky inžinier v Rúbani. Z Lednice si od svojho vysokoškolského učiteľa, profesora Viléma Krausa, priniesol jeho novošľachtence. Neskôr k nim pribudli nové krížence viniča z bratislavského Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho od profesorky Doroty Pospíšilovej. Korpás ich nové odrody desaťročia testoval a uvádzal do praxe. Medzi spoločné viničné deti patria už dnes známe odrody: Dunaj, Devín, Hron a veľký počet ďalších registrovaných i zatiaľ nezaregistrovaných odrôd hrozna. Neskôr začal šľachtiť sám. Po odchode z PD Strekov do dôchodku začal so starším synom Ondrom, ktorý po ňom zdedil lásku k vinohradu a ktorého volajú Bandy, aby ich rozlíšili, experimentovať vo vinohrade       pod Starým vrchom. Nová odroda sa rodí dlho a komplikovane. Najskôr sa vyberie materská rastlina.   Z jej kvetov sa odstránia tyčinky, aby sa sama neopelila. Z otcovskej odrody sa odoberie peľ a ručne sa ním opelia kvety materskej rastliny. Z tohto spojenia vzniknú plody a ich semiačka sa zasadia. To je len krátky začiatok veľkej a dlhej cesty. Vytvorenie novej odrody viniča trvá neraz 30 a viac rokov. Celá posledná fáza bezsemenného kríženia robená metódou in vitro je dielom Ondreja mladšieho. Začali používať aj priame štepenie, pretože potom nemusia čakať niekedy aj sedem rokov, kým zo semiačka vyrastie ker a dá prvú úrodu. Ak naštepia mladý semenáč na vhodný podpník, tak sa termín prvého zberu skráti na tri roky. Takýmto spôsobom môžu dosahovať výsledky aj o niekoľko rokov skôr. Za 48 rokov pomohol vyšľachtiť slovenských novošľachtencov a vo vinohradoch urobil toľko šľachtiteľských pokusov, že by nestačili prsty pasažierov preplnenej bratislavskej električky. Na Slovensku sú uznané iba tie novošľachtence, ktoré prešli štátnymi skúškami a sú zapísané do Listiny registrovaných odrôd. Ondrej Korpás však za odrodu považuje každú, ktorú šľachtiteľ vyšľachtí a udržiava. Počas jeho života ich bolo už veľa. Momentálne sledujú a pracujú približne s 1800 genotypmi.

Vo všetkých vinohradoch dodržiava zásady integrovanej produkcie. Zastáva názor, že prírodu netreba zbytočne zaťažovať chémiou, kým to vinohrad nepotrebuje. Keď je vinár vo vinohrade každý deň a pozná každý kút v ňom, tak vie, kedy je postrek potrebný a kedy situáciu dokáže vinohrad zvládnuť aj sám. Keď Ondrej Korpás nie je vo vinohrade každý deň aspoň na chvíľu, nie je spokojný. Ako sám hovorí, nemusí vždy niečo robiť, ale aspoň si ho obíde a skontroluje, či je všetko v poriadku. Vinohrad preňho znamená život. Niekedy sa cíti, ako keby spolu zrástli. V súčasnosti sú na Slovensku proklamované dva vinárske smery. Technologicky dokonalý smer a smer vyznávajúci prírodné vína. Podľa Korpása opodstatnenie majú oba smery. Myslí si, že si vôbec nekonkurujú, pretože sú konzumenti, ktorí obľubujú aromatickejšie, sviežejšie, moderné vína a sú aj takí, ktorí sa radšej vracajú k vínam vyrobeným pôvodnou metódou. Teší ho, keď si prejde napríklad iba Južnoslovenskú oblasť, že má možnosť ochutnať viac ako desať „tvárí“ napríklad Rizlingu vlašského. Každá z nich chutí inak, a to je na tom krásne, pretože každý ter­roir, každý výrobca zanechá vo víne svoju charakteristickú pečať. Je to nádherné, že na takom malom území, ako je Slovensko, máme možnosť toto zažiť.

Korpásovci používajú štandardný postup výroby vína. Voľakedy síce používali aj sušené vínne kvasinky, ale dnes už nie. Teraz si z odrody, ktorá dozrieva prvá, urobia zákvas a ten používajú namiesto kvasiniek pre ostatné vína. Dnes nie je problém kúpiť selektívne kvasinky. Tie dokážu ovplyvniť charakter vína, ale oni sa snažia vo svojich novošľachtencoch zachovať pôvodný charakter. Preto aj všetky ich vína zrejú v skle. Dokonca vína nefiltrujú a nepoužívajú ani žiadne pomocné chemické látky, ostali verní iba síreniu. Až potom, keď už odrodu poznajú, môžu odporučiť správny technologický postup výroby. V ich starosvetskej pivnici majú mikrovzorky vín v demižónoch                 a vo fľašiach, ktoré strážia ako oko v hlave. Za mikrovzorky považujú vína do 50 litrov. Zo všetkých odrôd má p. Korpás najradšej odrodu Tramín, či už červený alebo korenistý. V krížení totiž najlepšie prenáša kvalitatívne vlastnosti do hybridného potomstva. Medzi najnovšie zaregistrované odrody Korpásovcov patria odrody Hossa – Sauvignon + Irsai Oliver (dostala meno po slovenskej hokejovej legende Mariánovi Hossovi)  a Rizling rituál – Tramín červený + Rizling vlašský (pôvodne Rizling korenistý, ale museli zmeniť názov, pretože podľa pravidiel EÚ je neprípustné, aby názov odkazoval na vlastnosti vína). Od roku 2008 „pracujú“ Korpásovci na víne Lavina. Paralelne s projektom Lavina šľachtia aj stolové odrody. O tie prejavili záujem Taliani, konkrétne najväčšia množiteľská firma štepov na svete VivaiCooperativiRauscedo. Na Slovensku paradoxne zostalo šľachtenie viniča na samej periférii záujmu. Nadchýname sa úspechmi slovenských vinárov, ale štát sa neveľmi zaujíma o budúcnosť, ktorá nespočíva len v obnove vinohradov, ale aj v podpore vinohradníckeho výskumu      a šľachtenia. Rozvíjajú ho nadšenci zo svojich skromných prostriedkov. Už dávnejšie bol slnečný kraj medzi Štúrovom a Novými Zámkami označený za územie schopné vyprodukovať stolové hrozno         pre celé bývalé Československo. Ondrej Korpás pokračuje v programe, ktorý sa cieľavedome rozvíjal v rokoch jeho vinohradníckej mladosti. Nikdy sa ho nevzdal a spolu so synom vytvorili celú plejádu nielen muštových, ale aj stolových odrôd.

17. augusta sme navštívili Korpásovcov pod Starým vrchom v Rúbani, v ich viniciach a vinohradníckom domčeku. Veľa sme sa dozvedeli, veľa sme videli, veľa sme debatovali...Ďakujeme za milé prijatie a zaujímavú degustáciu!

Zdroje informácií: http://www.casopisvinoteka.sk/index.php/osobnosti-slovenskeho-vinarstva02/12-osobnosti-slovenskeho-vinarstva/16-korpas-ondrej, https://restauracie.etrend.sk/restauracie-vino/na-juhu-nam-naliali-hossu-privalili-aj-lavinu.html