Navigácia

Obsah

História obce

Kultúra

Pútnický areál Panny Márie Studnička

Slovenská republika má veľa pútnických miest, na ktorých si veriaci uctievajú našu Nebeskú Matku. Sedembolestná Panna Mária sa stala patrónkou Slovenska, ochrankyňou národa pod Tatrami. Obyvatelia úrodného kraja pod staroslávnym Nitrianskym hradom a bájnym Zoborom kniežaťa Pribinu a kráľa Svätopluka zostali po stáročia verní cyrilometodskej misii viery, písomníctva a kultúry. Pramene viery prostredníctvom modlitieb k Panne Márii životodarne ovlažovali aj Požitavskú dolinu. V západnej časti novoveského chotára, uprostred úrodných polí pomenovaných Konopnice a Chrástočky, rozprestiera sa pútnický areál zasvätený Panne Márii Kráľovnej. Nad potokom Drevenica, je vybudovaný Turecký most ako jedinečná architektonická pamiatka z 15. storočia. V tichom údolí Drevenice, je už od čias zjavenia Panny Márie v Lurdoch roku 1858 kamenný oltárik so sochou. Samotný areál je opradený množstvom zaujímavých príbehov. Ústnym podaním sa tieto príbehy zachovali do dnešných čias.

kult123456791011121314158


V októbri 1993 vznikol dobrovoľný spolok Mariánska púť. Viac ako dvadsať členov spolku sa podieľalo na organizovaní pútí na Slovensko i za hranice. V roku 1993 občania postavili v areáli Krížovú cestu. Projekt pripravil Ing. Ondrej Kováč mladší. Tri roky predtým postavili vedľa vstupu do pútnického miesta vysoký drevený kríž s tŕňovou korunou. Pri ňom slúžením sv. omše začínajú púťové pobožnosti. Zároveň pred začiatkom slávenia vztýčia tri zástavy: pútnickú, pápežskú a slovenskú. Púťové dni sa organizujú každoročne na sviatok Panny Márie Kráľovnej s dátumom 22. august. Od piatku do nedele sa pútnici zo Slovenska i priatelia zo zahraničia spoločne modlia k Nebeskej Matke. Studnička v Novej Vsi nad Žitavou je od roku 1996 zaznačená na mape Mariánskych pútnických miest Slovenskej republiky a schválená Arcibiskupským úradom Bratislavsko - trnavskej arcidiecézy. Veriaci si už takmer 150 rokov uctievajú na tomto posvätnom mieste Božiu Matku. Pre občanov Novej Vsi nad Žitavou, ktorá vyrástla pod starobylou predchodkyňou Jovkou - Kostolnou, ľudí Požitavských obcí i vzdialenejších miest zostane toto pamätné miesto duchovným žriedlom a posilou pre každodenný životvo viere. S výstavbou areálu bol organizačne i pracovne spätý PaedDr. Jozef Kleiner. Štafetu po ňom prevzal Ing. Ondrej Kováč ml. Za podpory farnosti a predstaviteľov obce Nová Ves nad Žitavou mu pomáhajú členovia spolku a ďalší spoluobčania.

Pred rokmi dp. Jozef Páleník, farár, zložil verše na nápev piesne, ktorá sa spieva na púti v Topoľčiankach ku cti Panny Márie Škapuliarskej, aby vyjadril úctu a lásku k pútnickému miestu Panny Márie. Počas dlhej púte na miesto Zjavenia Panny Márie do Lurdov po roku 1989 jej účastníci Jozef Kleiner, František Uhrin, Melicher Kramár, Ján Šmondrk zasadili o polnoci v pútnickom areáli lipku a na jej útly kmeň pripevnili medený pliešok s vytepaným názvom Nová Ves nad Žitavou - Slovensko.

Obec Nová Ves nad Žitavou sa stala domovom niekoľkých šľachtických rodov. Medzi prvých usadlíkov patrili rodiny Timonovcov, Seréniovcov (Szoréni) a Weisovcov.
 

Barokový kaštieľ pri križovatke dal začiatkom 18. storočia postaviť gróf Jozef Berchtold. Z troch doteraz zachovaných kaštieľov najviac zmenil svoj vonkajší vzhľad i vnútorné priestorové členenie. Prestavaný bol v 19. storočí. Kaštieľ bol využívaný na rozmanité účely. Od úradovne policajtov a sýpku na poschodí, liaheň kurčiat až po obchody. Barón Jozef Seréni dal postaviť kaštieľ okolo roku 1800. Sídlo nachádzajúce sa blízko toku rieky Žitavy, postavené pôvodne v neorokokovom slohu, menilo svoj vzhľad. Ďalším jeho vlastníkom sa stala rodina Antona Slávyho (Szlávy). V roku 1900 pristavali ku kaštieľu vežičky. Po ňom zdedil kaštieľ i celý majetok gróf Nyáry. Jozef Slávy zomrel v auguste 1900 a pochovali ho v Novej Vsi nad Žitavou. V roku 1869 sa v obci spomína zemepán Ján Klobušický. V Novej Vsi nad Žitavou táto rodina postavila kaštieľ v roku 1872. Kaštieľ postavený v neoklasicistickom slohu obklopoval pekný park. Anglický trávnik a parky so stromami založili rodiny barónov v druhej polovici 19. storočia. V oboch panských parkoch rástlo približne sto druhov drevín z tuzemska i zo zahraničia. Návštevník parku uvidí Borievku virgínsku (Juniperus virginiana). Obdivovať môže platany a tulipánovník. Kmeň s veľkým obvodom a s výškou pätnásť metrov dosiahol vek 170 rokov. K vzácnostiam patrí dub letný so zlatožltými listami. Celý park má rozlohu 6,6 hektára. Kaštiele s priľahlými parkami majú neoceniteľnú historickú i architektonickú hodnotu.

výstava1234567891011121314dkv

 

Dychová hudba začala písať prvé stránky svojej histórie po vzniku prvej republiky v roku 1920. Hudba hrávala na zábavách v obci a v okolitých dedinách. Pozývali ich na svadby v týždni i v sobotu. Táto zostava muzikantov s malými zmenami vydržala až do roku 1945. V roku 1947 sa dychová hudba rozpadla. Nová iniciatíva a nadšenie založiť hudobné teleso vychádzala od Arnošta Šabu, riaditeľa školy. Nemali nástroje dychovej hudby, ale tanečnej skupiny. Obľúbená hudobná skupina účinkovala približne dva roky. Nový záujem o hudbu prejavili opäť po rokoch mládenci. Hudobníci dlhé roky účinkovali v Slepčianskej dychovke, ktorá si držala výbornú úroveň a vystupovala na hudobných festivaloch v Hostiach, Topoľčiankach a inde. Vrábeľská dychová hudba pod taktovkou Františka Benedeka pred rokom 1968 i tri desaťročia potom mala vo svojom kolektíve platných členov z Novej Vsi nad Žitavou i zo Slepčian.
 

V rokoch 1964 - 1966 pôsobila v Novej V si nad Žitavou jedna z prvých bigbeatových skupín v okrese Nitra pod názvom „Tuláci“. Účinkovanie kapely bolo veľmi aktívne, hrávala na mládežnych popoludniach v Kultúrnom dome, na terase kaštieľa v parku, na mnohých spoločenských akciách, v okolí a predovšetkých na čajových popoludniach v Závodnom klube Tesla Vráble. V období rokov 1969 - 1974 pôsobila u nás známa hudobná skupina „Forte“.
 

Dobrovoľný hasičský zbor v Novej Vsi nad Žitavou utvorili v roku 1866. Richtár a celá obecná pospolitosť s dobrovoľnými hasičmi zadovážili ručnú a neskôr motorovú striekačku. Dobrovoľný hasičský zbor v Novej Vsi nad Žitavou vydal v roku 1951 pamätné diplomy za vernú službu svojim dlhoročným členom. Miestna organizácia Zväzu požiarnej ochrany dosiahla v roku 1954 prvenstvo v súťaži protipožiarnej zručnosti a získala pojazdnú motorovú striekačku. Družstvo malo 52 členov. Muži a dorastenci sa každoročne zúčastňovali okresnej súťaže vo Vrábľoch. Každý rok získali prvé alebo druhé miesto. Roku 1958 dostali v obci do užívania novú hasičskú zbrojnicu. V roku 1966 hasiči spolu s občanmi oslávili sté výročie verejnoprospešnej zodpovednej činnosti. V poslednom desaťročí 20. storočia sa z menších obcí presunula povinnosť zasahovať pri požiaroch a dopravných nehodách obvodným zborom vo väčších mestách.

dhz12